Už sú to 2 mesiace! Na jednej strane sa mi to zdá ako včera, na strane druhej akoby tu Nailinka bola s nami už oveľa dlhšie. Byť maminou si stále zvykám, ale je to krásne zvykanie. Prešlo to kúzelné šestonedelie, ako sa to nazýva, a ja som za tento čas od vás dostávala nespočetné množstvo správ, gratulácii, otázok aj informácií.
Dá sa vôbec na to všetko odpovedať? Otázka, aký som mala pôrod, môže vyznieť dosť osobne, dokonca až intímne, preto zväčša odpovedám jednoduchou vetou – pekný, samozrejme bolestivý, ale na druhej strane nezabudnuteľný v dobrom slova zmysle. Určite nejdem zachádzať do detailov, veď kto by už len bol na to zvedavý, ale ak chcete čítať ďalej, dozviete sa, ako som si to plánovala, či skôr neplánovala.
- Predpôrodná príprava
Nie som z tých, čo by mali napísaný pôrodný plán, dokonca som takmer do posledných týždňov tehotenstva vôbec netušila, čo ma čaká, nikdy som si nič negúglila ani nečítala diskusné fóra. Nie som členka toho farebného koníka a ani sa nenechávam poúčať všemúdrymi maminkami, ktoré vedia všetko najlepšie a ja najhoršie. Dokonca som akosi nemala v pláne ani predpôrodnú prípravu, no dnes neľutujem, že som sa celkom náhodou na takomto kurze ocitla.
Náhodou preto, že Barborka – majiteľka štúdia Miracle – mi bola odporučená mojou doktorkou ako najlepšia tehotenská fyzioterapeutka. Jej pomoc som využívala dosť často a veľmi mi pomohla, aby som mohla fungovať. Bolesť chrbta som mala miestami takú neznesiteľnú, že som nedokázala sedieť ani 10 min v aute, z kina som po hodine odchádzala so slzami nie z dojatia z filmu ale od bolesti a v predvianočnom pracovnom zhone som balila vaše objednávky z eshopu radšej po stojačky. Miracle mi však zmenil celý tehotenský život! Fyzio cvičenia, mäkké techniky aj tehotenské masáže, pridala som gravid jógu a nakoniec aj tehotenskú prípravu. 100% spokojnosť!
Pojem pôrodný plán som počula prvýkrát práve na tomto kurze. Pôrodný plán? Je to možné, že si niektoré ženy píšu bod po bode, ako budú rodiť? Mne sa z toho hlava krútila! Obzrela som sa naokolo na ostatné tehulky a všetky boli ponorené do svojich zápisníkov. Z celej skupiny som mala najbližšie k termínu pôrodu a v duchu sa pýtala sama seba, čo si všetky tie dievčatá zapisujú? Ja som vždy len počúvala, počúvala a predstavovala si, že už to mám za sebou a to malé voňavučké bábätko už držím v náručí. Ale musím uznať, že som sa tam dozvedela veľmi veľa nových vecí, ktoré som dovtedy netušila, nezaujímala sa o ne a celé ma akosi obchádzali. Takže ak ste prvorodičky, určite toto nepodceňujte a predpôrodný kurz navštívte. Dozviete sa zaujímavé informácie o tom, ako celý pôrod prebieha, čo všetko sa bude diať s bábätkom ale aj s vami bezprostredne po pôrode a aká dôležitá je pri tomto všetkom úloha ocina.
- Nemocnica
Výber pôrodnice som mala v hlave jasný od začiatku, aj keď priznám sa – dlho mi vŕtalo v hlave, či predsa len nejdem do Kocha. Nešla, ostala som na Antolskej a aj napriek neviem akým filmom, poverám, či rečiam, čo sa ku mne dostali, vám, dievčatá, musím povedať, že toto rozhodnutie nikdy neoľutujem a keď budem rodiť ďalšie deti, pôjdem tam opäť!
Od poradne cez pôrod samotný až po prepustenie z nemocnice už s Nailinkou bolo všetko super. Dobre – strava super nebola, ale bolo viac toho super než nesuper. Dievčatá, zapíšte si: „NADŠTANARDNÝ PÔRODNÝ BOX“ – nie, nehovorím o izbe po pôrode, ale o boxe, kde prebieha samotný pôrod. Za 100 eur máte svoju súkromnú nemocnicu a nič vám nebude chýbať. Ticho, kľud, pohodlie, vlastná kúpeľna, žinienka, fitlopta, kreslá pre otecka a k tomu pridáme ešte zazmluvneného doktora, v mojom prípade MUDr. Saška Krištufková – je to vysoký predpoklad príjemného zážitku z tohto veľkého diania. Meno mojej doktorky som nespomenula len tak, ona je totiž TOP – odborne ale aj ľudsky. Takže jej patrí obrovská vďaka, a nie len preto, že som ju vytiahla o 3. ráno z postele do služby. Teda nie ja, ale Nailinka, hihi.
Veľa ľudí mi neverilo, že Naila prišla na svet prirodzene spontánnym pôrodom, lebo ja som každému 3 mesiace hovorila, že sa narodí 18.2. a tak aj bolo. My tri sme sa totiž na tom dohodli. My tri sme pani doktorka, Nailinka a ja. 18. 2. 2018 je predsa krásny dátum, týždeň pred tým som plesala, pár dní na to oslávila Valentína a 17. mala pani doktorka voľno. Takže z toho jasne vyšiel 18. február ako najlepší deň a toto som malej opakovala niekoľko krát za deň takmer 2 mesiace! A ona počúvla.
- Otecko pri pôrode
U nás bolo toto jasné od začiatku, hádam ešte pred tým, ako som vôbec otehotnela. Ale ako sa môj pôrod blížil, čoraz viac som sa stretávala s dievčatami či práve tehotnými alebo už mamičkami, ktoré svojho manžela alebo partnera, teda budúceho otecka, pri pôrode mať nechceli. Nie preto, že to otecko nechcel, ale ony nechceli. A tak sa zamýšľam, že prečo? Dôvody mi hovorili rôzne – že by ich to znervózňovalo, že nechcú, aby ich muž videl neupravenú atď. Ale ja som sa na to s mojim manželom pozerala inak – veď on mi je ten úplne najbližší, on predsa pri mne stojí a podporuje ma, nech sa deje čokoľvek. A potom je tu ešte jedna vec, dievčatá – podľa mňa by mal každý, ale ozaj každý, ocino vidieť na vlastné oči, čo všetko musíme podstúpiť, zažiť a prekonať preto, aby sme priviedli na svet nový život. Každý jeden by mal vidieť, aké sme silné a odvážne. Ten môj muž to videl, a ja som videla v jeho očiach aký je na mňa hrdý, ako si to váži a aký je vďačný.
- Odber pupočníkovej krvi
Toto bola taká hlbšia téma. Na Instagrame som robila anketu, či áno alebo nie. Aj keď som bola podvedome rozhodnutá už dávno, zaujímal ma názor iných. Anketa vyšla výsledkom 50 na 50, čiže ozaj to ostalo len na mne a Fabríziovi, ako sa rozhodneme. Odber pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka sa vykonáva pre prípad potreby kmeňových buniek. Čo nás však presvedčilo úplne je, že za určitých okolností a zhody môže byť pupočníková krv použitá aj na liečbu chorého súrodenca. V porovnaní s podaním pupočníkovej krvi od celkom cudzieho darcu majú súrodenecké transplantácie lepšie výsledky a nižšie riziko závažných komplikácií po transplantácii. Rovnako ako aj na liečbu matky či otca. Samozrejme, pevne verím, že tieto bunky nebudeme pre Nailinku ani nikoho z rodiny nikdy potrebovať, no ak by nastala chvíľa, že áno, vyčítala by som si to do konca svojho života!
Viac informácií o tejto tematike sa rovnako ako ja dočítate na stránke Blood Cord Centra, ktoré nám odber zabezpečovalo. Rozhodnúť sa, či si odber želáte, sa dá v podstate kedykoľvek aj počas samotného pôrodu, pretože sa vykonáva v takmer každej pôrodnici na Slovensku, ale samozrejme je lepšie mať všetko nachystané vopred. Odber je úplne bezbolestný a vlastne ani sama neviem kedy presne to všetko stihli nakoľko ja som mala oči už len pre maličkú. Konečný súhlas na uschovanie však dávate, až keď vám prídu výsledky, že odobraná pupočníková krv je vhodná a dostačujúca na uskladnenie v krvnej banke.
- Prevencia proti kolike
Kolika je niečo, čo mi do dnešného dňa prináša des a paniku – čo budem robiť, ak budem mať nonstop plačúce bábätko a nedokážem mu pomôcť? Práve na predpôrodnej príprave nám povedali o Probiofix probiotikách. Hneď na druhý deň ráno som bežala do lekárne a začala ich užívať, čiže asi mesiac pred pôrodom (odporúča sa aj 2-3 mesiace pred) a tieto probiotiká užívam do dnešného dňa, keďže kojím. Naila nemala ani raz koliku alebo problém s bruškom – či je to práve vďaka Probiofixu, neviem povedať, rozhodne ho však nemienim vysadiť, aby som to otestovala. A som nesmierne šťastná, že zatiaľ – a to si klopem na čelo, drevo aj všetko iné – koliky nemáme.
Myslím, že každá z nás, samozrejme, ešte rieši milión iných vecí, ale verte mi, veľa z nich sú úplné banality, ktoré sa akosi prirodzene vyriešia samé. Najdôležitejšie je tešiť sa, nepanikáriť a byť v takej tej uvoľnenej atmosfére.
Dole nižšie vidíte dve fotky. Prvé selfie som poslala svojim kamoškám cca 40 min predtým, ako sa Naila narodila – vtedy som sa absolútne nezamýšľala nad tým, či ho niekedy zverejním. Dnes vlastne zisťujem, že to bola moja posledná tehu fotka :-) Druhé cca 4h po jej narodení. Prečo Vám ich ukazujem? Robím to preto, aby som dodala odvahu všetkým tým tehulkám, ktoré mi písali (ale aj nepísali) a prosili o radu. Tým, ktoré sa pôrodu boja a majú strach, ako to zvládnu. Dievčatá, hlavu hore, narodenie dieťatka je predsa tak krásny zážitok, že všetko bolestivé, čo sa bude diať do toho okamihu, pokiaľ príde na svet, v tej minúte zabudnete. Aj ja som zabudla – presne 18.02.2018 o 8:38! Zabudla na všetku bolesť a už mala len úsmev na tvári a slzy dojatia na lícach.
Som žena! A aká je vaša superschopnosť?
S láskou,
Vaša Mimi
PS: použité fotografie sú odrazom skutočnej reality a preto sú niektoré menej kvalitné, či neprofesionálne :-)
Najnovšie komentáre