Budem mama, budem mama, budem mama. Aj keď to vyslovím trikrát po sebe, stále sa mi zdá, že je to niečo neuveriteľné. Náš svet sa posledné mesiace točí okolo môjho rastúceho bruška a aj keď je to točenie sa neustále intenzívnejšie, moje zvláštne myšlienkové pochody neustupujú. Aké to celé bude potom? Potom, keď ten malý nový človiečik príde na svet medzi nás. Príroda toto dobre vedela, že treba žene dať aspoň 9 mesiacov, aby sa pripravila na novú životnú úlohu. A ako ten čas rýchlo beží, zdá sa mi, že aj tých 9 mesiacov je akosi málo. Hlavne, keď ich mám skrátené o dobu, kedy som ešte vôbec netušila, že pod mojím srdcom rastie už nové mini-srdiečko.
Tehotenský test som si spravila počas mojej návštevy Slovenska deň pred odletom na našu plánovanú dovolenku do Španielska a Grécka. Hneď, ako sa objavili 2 čiarky na tehotenskom teste – teda na všetkých troch testoch, ktoré som si urobila – som telefonovala svojej ženskej doktorke. Tá ma povzbudila, že pokojne môžem letieť – v tomto štádiu tehotenstva aj tak mnohé ženy stále nevedia, že sú tehotné a okrem vynechania alkoholu mám robiť všetko ako doteraz.
Tu odpovedám na vašu prvú najčastejšie kladenú otázku, či som tehotná letela lietadlom. A keby len raz! Moje ešte nenarodené dieťa počas svojich prvých týždňov v brušku absolvovalo nasledovné: Bali – Doha, Doha – Viedeň, Bratislava – Rím, Rím – Ibiza, Ibiza – Rím, Rím – Mykonos, Mykonos – Rím, Rím – Bratislava, Viedeň – Doha, Doha – Bali, Bali – Bangkok, Bangkok – Bali. Minulý týždeň sme boli v Singapúre a ešte ma v decembri čaká cesta z Bali opäť cez Dohu do Viedne, a úplne posledné dva lety Viedeň – Rím, Rím – Bratislava. Do dnešného dňa to bolo 14 vzletov a 14 pristátí lietadlom, 4 nás ešte čakajú. Nemala som absolútne ani len pocit, že by som svojmu dieťatku ubližovala, že by som sa ja sama cítila zle, alebo že by mi niektorý z doktorov či už na Slovensku alebo tu na Bali povedal, že je to nebezpečné či život-ohrozujúce pre moje dieťa.
Jediné, čo ma potrápilo, bolo, že cca v polovici našej dovolenky sa začala u mňa objavovať nechuť k jedlu a nevoľnosť. Ešte v Španielsku som prvýkrát zachytila, že mi vadia rôzne vône a pachy. Rybu pri mne zrazu nemohol jesť ani hosť pri vedľajšom stole v reštaurácii a doteraz krásny parfém môjho manžela sa zmenil na moju nočnú moru. Až príletom na grécky Mykonos sa to začalo celé zhoršovať – bez bublinkovej vody ani na krok a takmer celú dovolenku som prespala. Začali sa objavovať prvé ranné nevoľnosti a moje premenlivé nálady. Tak veľmi som si chcela užiť ten ostrov, tak veľmi som tam chcela nafotiť krásne fotky na Instagram, ale už som nebola schopná. Keď sa však na to pozriem spätne, stále to nebolo nič oproti tomu, čo som prežila nasledovné týždne na Slovensku.
Po návrate z dovolenky naspäť k mojim rodičom som ešte našla silu na 500km cestu autom do Krkonoší a späť na svadbu mojim kamarátom. Toto bol však môj posledný výlet. Po tomto to celé začalo. Doslova peklo na Zemi, kedy som začala preklínať aj svojho manžela, čo mi to urobil a nevedela som, či chcem alebo nechcem byť ďalej tehotná. Ja, ktorá som doslova ako atómová elektráreň plná energie, som sa vybila! Ale tak vybila, ako keď vám už bliká posledné varovanie pred vypnutím sa mobilu. Zvracala som približne 10x denne, po každom jedle, po každom pohári vody. Po každom zápachu, ktorý som zacítila. Nedokázala som otvoriť chladničku, byť v kuchyni, keď sa varil obed. Na ten smrad, keď mamina otvorila umývačku riadu už s umytým riadom, nikdy nezabudnem – to budem mať fixnuté už asi navždy. Zvracala som na semafore v aute, za volantom, na nákupe v Bille či na parkovisku pred Tescom. Poviem vám, toalety v Metre sú neskutočne ďaleko od chladiacich boxov, to bolo asi tisíc kilometrov! V nemocnici, na pošte, v banke, na prechádzke so psom. VŠADE, kam som bola do tej doby schopná zájsť. Neskôr som už nebola schopná ani to a môj pohyb sa obmedzil len na presun z postele na WC. A viete, čo bolo úplne, ale úplne najhoršie? Umývanie zubov! A to mi zostalo dodnes – stačilo si vložiť kefku s pastou do úst a už to išlo. Dnes už pri umývaní, samozrejme, nezvraciam, ale stále sa občas stáva, že ma napne.
Toto trvalo 2 mesiace! Najhoršie 2 mesiace môjho života! A veľký, ale ozaj veľký klobúk dole pred každou ženou, ktorá prežila počas tehotenstva niečo podobné a musela pri tom chodiť do práce, nebodaj mala doma druhé dieťa, o ktoré sa treba starať. O mňa sa starala moja maminka a ja ju za to veľmi ľúbim. Vonku boli tie slovenské tropické horúčavy a ja som si želala to celé prespať a zobudiť sa deň pred pôrodom. Isto sa pýtate, kde bol môj manžel. Ten po našej dovolenke odletel späť na Bali a to ma ešte viac vyčerpávalo, tá odluka od neho. Po čase som v sebe našla opäť akúsi vnútornú silu a začala sa zbierať. Absolvovala som všetky základné vyšetrenia pre bábätko a doktorka mi povedala, že keď sa budem cítiť, že chcem letieť, tak na Bali odísť môžem. Možno to vyznie snobsky, ale skôr zo strachu som si kúpila letenku v business class a odletela konečne domov. Let bol skvelý. Takmer celý som ho prespala, ráno pri raňajkách som si pozrela film a už sme aj pristávali.
Odkedy som späť na Bali, ani raz som nezvracala a energia sa mi vracala späť každým dňom rýchlejšie a rýchlejšie. Dnes sa cítim neskutočne skvele. Som v 26tt a keby som nemala už pomerne dosť vysunuté bruško, ani neviem, že som tehotná. Aj keď naše bejbinko rastie úplne štandardne, ako má, ja som pribrala zatiaľ iba 6 kg. Papám veľa ovocia a zeleninky, ale doprajem si aj rybu, morské plody a raz týždenne kura, čo som doteraz nejedávala. No občas siahnem aj na pizzu u nás v reštike či cestoviny alebo ryžu. Nehovoriac a koláčikoch – áno zväčša zdravých, ale niekedy aj plných hnusne bieleho cukru Neprejedám sa a vôbec nemám extra veľké tehotenské bláznivé chute. Keď som hladná, doprajem si, ale nemôžem povedať, že by som nejak extra preháňala. Skôr mi veľakrát Fabrizio povie, že podľa neho jem málo.
Tu sú vaše 4 najčastejšie otázkové bloky:
- Aké vitamíny a minerály užívam v tehotenstve?
Moja cesta a výber bola jasná od prvého momentu. Jediné, čo som nevedela, bolo, ako sa popasovať so všetkým tým, čo by moje telo malo prijať, v akom množstve a v akom čase. Nutrilite doplnky som užívala aj pred tehotenstvom, čiže tu mi ani len nenapadlo zmeniť značku. Je to špička na trhu s výživovými doplnkami a ja som maximálne spokojná.
Môj denný rozpis:
Ráno: 1x vitamín C, 1x žuvací multivitamín, 1x magnéziová tyčinka
Obed: 1x omega 3 complex dôležité na vývoj mozgu dieťatka, 2x iron folic plus – železo s kyselinou listovou je najdôležitejší vitamín v tehotenstve. Kyselina listová prispieva k správnemu vývoju novovznikajúcich buniek, čiže k správnemu vývoju plodu.
Poobede: 1x vitamín C, 1x žuvací multivitamín
Večer pred spaním: 2x cal mag D – vápnik, horčík a vitamín D, 1x vitamín B plus, ktorý obsahuje okrem vitamínov skupiny B opäť veľmi dôležitú kyselinu listovú a aj prášok so spiruliny.
Možno aj vďaka tomuto mega-vitamínovému kokteilu náš doktor usúdil, že už veľmi dlho nevidel tak aktívne dieťa – ani len odfotiť sa nedá, keďže nonstop skáče zo strany na stranu ako mini-gumkáč plný energie
- Akú kozmetiku používam v tehotenstve a ako sa starám o svoju pleť?
Táto otázka sa vo vašich správach dosť často opakovala a prišla mi zvláštna v tom zmysle, že tehotenstvo predsa nie je choroba, ani alergia alebo špeciálna kozmetická diéta, kedy treba niečo upraviť. O svoju pleť sa starám poctivo a rovnako ako aj pred tehotenstvom.
Ako? to sa dočítate v samostatnom článku kliknutím na tento odkaz :-)
- Kde budem rodiť? Mám tu kam ísť k doktorovi? Aké sú na Bali nemocnice?
Rodiť budem na Slovensku, ale kým prídem, navštevujem svojho lekára tu na Bali. Prečo som sa rozhodla ísť na rodiť na Slovensko? Dôvodov mám viacero. Nie je to preto, že by tu bolo zlé zdravotníctvo – súkromná nemocnica, kam momentálne chodíme, má možno lepšie a kvalitnejšie vybavenie ako naše slovenské. Áno, pôrod neprepláca poisťovňa a nie je to lacná záležitosť, ale keď napočítam všetky letenky pre mňa a Fabrizia, ktorý bude musieť pendlovať medzi Bali a SR, tak to nemá nič spoločné s ušetrením peňazí. Skôr mi ide o také to rodinné zázemie, mať pri sebe maminu, ocina, babinku a starkú. Je pre mňa jednoduchšie prísť na Slovensko, ako ťahať všetkých členov mojej rodiny na Bali, aby videli naše novorodeniatko. A v poslednom rade sú to legislatívne papierovačky, ktoré sa mi teda vôbec nechce absolvovať s mini-pidi človiečikom, ktorého by som musela do 30 dní od narodenia priniesť do Jakarty a urobiť z neho legálneho občana. Prečo do Jakarty? Lebo je to hlavné mesto Indonézie a slovenská aj talianska ambasáda sú práve tam, v meste vzdialenom cca 2h vnútroštátnym letom. Kým však na Slovensko v 7. mesiaci odletím, pravidelne navštevujeme pána doktora tu na Bali a som nadmieru spokojná. Všetky videozáznamy zo sona a lekárske správy preposielam na kontrolu mojej pani doktorke na Slovensko, a keďže je to aj moja dobrá kamarátka, som si istá, že na všetko dozerá dvojnásobne. Zároveň som, samozrejme, šťastná, že mi dokáže aj takto na diaľku potvrdiť, že je všetko v poriadku a naše dievčatko rastie presne tak, ako má.
- Zvyšok môjho každodenného života.
„Mimi, jazdíš stále na motorke?“ Áno, jazdím, je to najrýchlejšie presúvadlo, ale motorku používam už ozaj len na krátke vzdialenosti. Máme aj auto a to poslednú dobu využívam čoraz častejšie. Bali má 5 miliónov obyvateľov a neviem síce presne, akú pôrodnosť, ale všetky – a opakujem – úplne všetky tehuľky tu jazdia na motorkách, čiže ja nie som ničím extra výnimočným.
„Mimi, kúpeš sa v bazéne a opaľuješ sa?“ Veru, kúpem, je to náš bazén, ktorý máme doma. Nevyhľadávam verejné bazény a viem, že doma sa kúpeme iba my a je čistý. Pred slniečkom sa neschovávam, ale moje pracovné nasadenie je skôr príkladom toho, že aj keď žijem na Bali, moja pokožka nie je úplne opálená. No tehuľkám vitamín D zo slniečka neubližuje, práve naopak – prospieva k tomu, aby bábätko neskôr netrpelo rachitídou.
„Mimi, stále cvičíš?“ Veľa, ale ozaj veľa poslednú dobu pracujem, keďže si chcem všetko stihnúť nadrobiť pre odchodom na materskú a zisťujem, že urobiť polročnú prácu za 2 mesiace dá zabrať Stále cvičím 3-4x týždenne jógu, klasickú, hatha, flow alebo vinyasa, aj keď, samozrejme, mnohé pozície už dnes vynechávam. Tehotenskú jógu necvičím, tej som akosi stále neprišla na chuť, ale viem, že neskôr ma to neminie (môžete mi dať tip v Bratiske, najlepšie v Petržalke, na dobrú gravid jógu). Raz do týždňa absolvujem tehotenskú masáž, doprajem si manikúru, pedikúru a kozmetiku, chodím ku kaderníčke, niekedy aj len tak pre radosť. Nechám si pomasírovať hlavu, umyť vlasy a vyfúkať. Byť tehotná neznamená, že sa má žena zahaliť do vreca a v ňom čakať 9 mesiacov.
A to najdôležitejšie: ani jeden deň nevynechávam pohár až dva kokosovej vody a zelený džúsik.
Cítim sa nadmieru milovaná zvonku a už ako budúca mamička aj zvnútra A rovnako mám potrebu túto lásku rozdávať do sveta! Tak vám posielam energiu, slniečko a pusy z Bali ☀️😘🌴
Vaša Mimi
Najnovšie komentáre