Národné parky krajiny červeného kameňa – UTAH

Veľa z vás sa ma pýta, o čom bude ďalší článok na blogu. Pýtate sa na Mexiko, alebo žiadate viac informácií o Bali. Tentokrát vyhral môj milovaný Utah. Iba prednedávnom prebiehali oslavy stého výročia založenia národných parkov v USA a toto mi pripomenulo, ako veľmi ja ich národné parky zbožňujem. Z 59-tich som doteraz navštívila iba 10, čiže ešte stále mám čo pozerať. Všetky, ktoré som videla, sú úchvatné, ale tie v Utahu vo mne do dnešného dňa zanechali niečo špeciálne. Možno práve preto, že to bola moja prvá cesta do USA a možno práve preto, že moja hlava do dnešného dňa akosi nevie spracovať, ako môže byť kopa kamenia tak impozantná.

Ako sme sa do Utahu dostali? Písal sa september 2014 a naša vtedajšia cesta po USA bola naplánovaná ako väčší road trip, tak sme okrem Utahu navštívili aj iné americké štáty. Cesta začínala v slnečnej Kalifornii na letisku v Los Angeles – priamo z letiskovej autopožičovne (v USA nepotrebujete medzinárodný vodičský preukaz, stačí vám náš slovenský) sme vyrazili do mestečka Hesperia. Príjazd bol neskoro v noci a poviem vám – celkom vykúpenie po dlhom lete z Európy. Prespali sme v moteli priamo pri hlavnej ceste, aby sme sa skoro ráno mohli vydať zoči-voči všetkým dobrodružstvám. S jasným cieľom smer Moab sme na 10-hodinovej ceste autom zastavili na množstve vyhliadkových odpočívadiel.

Moab je malebné mestečko v Utahu ležiace doslova medzi všetkými tými národnými parkami. Poskytuje všetko, čo bežný turista potrebuje – od lacnejšieho po drahšie ubytovanie, obchody so suvenírmi, služby všetkého druhu, reštaurácie, kaviarničky, a dokonca som v ňom našla aj BIO-organic zdravé potraviny. Samozrejme, musíte počítať s tým, že ste v Amerike, čiže počet nezdravých reštaurácií sa značne zvyšuje, no zdravá doba vládne svetu a aj tu sa dajú nájsť ponuky pre vegetariánov, vegánov či organicky stravujúcich sa turistov. Moab je rušným miestom. Hostí veľa festivalov a návštevníkov počas celého roka. Preto vašu návštevu plánujte s dostatočným predstihom.

Moje tipy:

• na dobrú kávičku: Moab Coffee Roasters
• na večeru s nádherným výhľadom a skvelým jedlom: Sunset Grill
• na nákup zdravej desiaty: Moonflower – zdravé potraviny

Delicate Arch – Kamenná ikona

Ľudia cestujú z celého sveta, len aby navštívili Národný park Arches a hosťujúci Delicate Arch je na vrchole zoznamu mnohých z nich. V parku plnom kamenných oblúkov sa tento voľne stojaci oblúk stal všeobecne uznávaným symbolom štátu Utah a jedným z najznámejších geologických rysov na svete. Jeho otvor je 19 m vysoký a 13 m široký, čím vytvára najväčší voľne stojaci oblúk v parku.

Delicate Arch nie je z hlavnej cesty ľahko viditeľný. Nachádza sa pri nej len jeden vyhliadkový bod, odkiaľ tento unikátny oblúk môžete vidieť. Pohľad na neho je však z veľkej diaľky a rozhodne nie tak okúzľujúci. Na to, aby ste ho pozorovali v celej svojej kráse, musíte absolvovať takmer 5 km trasu. Pozdĺž tohto do prudkého kopca stúpajúceho chodníka môžete vidieť kabínu Wolfa Rancha a zaujímavú stenu s indickými Ute petroglifmi. Po zdolaní tejto cesty sa pred vami doslova otvorí kamenná lúka s impozantným oblúkom Delicate Arch na čele.

Balanced Rock

Toto miesto patrí k najnavštevovanejším atrakciám parku. Balancujúca skala je situovaná poblíž hlavnej cesty, čiže je ľahko prístupná aj návštevníkom, ktorí nie sú stvorení pre náročné túry. Vyhliadkový chodník vedie okolo celej skaly a tak si ju môžete pozrieť zo všetkých strán. Obrovský balvan mení svoju podobu podľa uhla, z ktorého ho pozorujete. Miestami som mala pocit, že to predsa musí každú chvíľu spadnúť… A on si takto uprostred pustatiny stojí už stovky rokov. Až sa človek zamyslí, ako sa tu vlastne vzal. Čo vám jeho podoba pripomína, už nechám na vašej predstavivosti.

Parkom vedie 35 km dlhá scénerická cesta. Väčšinu najznámejších atrakcií môžete, aj keď nie vždy jasno, vidieť priamo z hlavnej cesty. Ku niektorým vedú chodníky s ľahkou prechádzkou dlhé menej ako jeden kilometer.

CANYONLANDS NATIONAL PARK

Canyonlands je niečo, čo mi vzalo dych na niekoľko dní. Áno, je to iba diera v zemi, teda obrovská diera, a aj keď je tento kaňon menší ako slávny Grand Canyon, sila a impresia, ktorú vo mne zanechal, Grand Canyon neprekonal dodnes. Neviem, či vám už niekedy niečo vyrazilo dych tak, že ste sa doslova rozplakali. Bolo 7 hodín ráno, keď som ho prvýkrát zazrela a slzy mi tiekli dobrých 10 minút. Mimochodom, v ten istý deň som vám zverejnila fotku z tohto miesta, ktorá od vás dostala najviac likov v celej histórii Healthy Factory do tej doby – kto si na ňu pamätá?

Canyonlands vás doslova pozýva preskúmať túto divočinu a nádhernú scenériu rieky Colarado prerezávajúcej si cestu týmto kaňonom. Na približne 1 300 km štvorcových zachováva okrem nespočetných farebných kaňonov množstvo stolových hôr, kopcov stojacich na rovine a veží. Voda a gravitácia boli hlavnými architektmi tejto krajiny, ktorí ju premenili do členitej podoby, v akej ju môžeme vidieť dnes.

Turistické chodníčky v Canyonlands sú ľahké a zvládne ich každý. Jediné, čo komplikuje túru, je prudké slnko a vysoké letné horúčavy, ale aj to sa dá zvládnuť. Park je rozdelený na štyri základne oblasti a Island in the Sky je spomedzi nich najdostupnejšia. Ponúka rozsiahle vyhliadkové pohľady pozdĺž okraja kaňona, niekoľko peších túr a scénerickú jazdu, na ktorú potrebujete auto s pohonom 4x4, s názvom White Rim Road. Tento kaňon je tak obrovský, že na dosiahnutie niektorých miest sa odporúča na ceste počas noci kempovať. Toto som ja nezažila, ale viem si predstaviť to ticho a oblohu plnú hviezd… Achhh… Určite si návštevu tohto parku naplánujte na niekoľko dní.

Moab je skvelý ako východisková pozícia na preskúmanie Arches a Canyonlands, no na návštevu ďalších parkov už nie príliš vyhovujúci. Náš road trip pokračuje a my sa presúvame do maličkého mestečka s názvom Escalante. Mestečko leží na hranici Národného Monumentu – Grand Stairs Escalante. Táto oblasť sa stala chránenou doslova zo dňa na deň. V roku 1996 chcel prezident Bill Clinton zabrániť ťažbe uhlia a zničeniu prírody, preto vymenoval pôdu o rozlohe cca 7 600 km² za národnú pamiatku. Escalante je malá dedina, ktorá však má vďaka svojej polohe vysokú turistickú návštevnosť.

Aj tu nájdete miesta, kde sa dá zdravšie najesť, vypiť si dobrú kávu či dokonca zelené smoothie. U mňa na prvej priečke jednoznačne vedie kaviareň Escalante Outfitters Cafe.

BRYCE CANYON NATIONAL PARK

Ešte pri plánovaní tejto cesty a googlení obrázkov, čo všetko chceme zažiť, ma Bryce Canyon veľmi neoslovil, no fotografie nedokážu zachytiť silu a energiu tohto miesta. Bryce je proste úchvatný! Neexistuje žiadne iné miesto na svete ako Bryce Canyon. Hoodoos, čiže balvanové útvary v tvare skalného piliera, možno nájsť na každom kontinente, ale práve tu sa nachádza najväčšia zbierka hoodoos na svete. Ťažko sa mi dá slovami opísať, čomu by sa tento park dal prirovnať. Možno jaskyni bez strechy? Kamennému lesu? Alebo skamenelej armáde vojakov? Už len pri prvom pohľade na túto krásu vám začne vaša predstavivosť pracovať natoľko, že slová sú zbytočné.

Do Parku sme sa vrátili dva krát, aby sme zažili svetlo nielen zapadajúceho slnka na Sunset Point, ale aj energiu ranného svitu na Sunrise Point. Oba tieto vyhliadkové body sú spojené turistickým chodníkom na okraji kaňona. Naše kroky však smerovali nižšie, chodníkom nesúcim názov The Queen’s Garden (Kráľovnina záhrada). Je najdlhší z kategórie ľahká túra. Zostup po chodníku je takmer 100 výškových metrov na trase dlhej 3 km. Počas prechádzky sme videli množstvo hoodoos – ako názov napovedá, pripomínali kamenné záhrady a s použitím trošky fantázie sa pred nami na konci chodníka objavila aj kráľovná Viktória.

Bryce Canyon ponúka ubytovanie priamo v parku v Bryce Canyon Lodge. Ubytovať sa priamo v parku má výhody, že s ním doslova žijete – ráno vstávate a večer zaspávate. Ak vám neprekáža vyššia cena, pripravte sa na to, že izbu si musíte rezervovať s poriadnym časovým predstihom. V čase, keď sme plánovali cestu my, bol Lodge úplne vypredaný, no využili sme aspoň jeho reštauráciu na obed.

CAPITOL REEF NATIONAL PARK

Samozrejme, že po návšteve Arches, Canyonlands a Bryce Canyon sa môžu na prvý pohľad zostávajúce dva národné parky Utahu zdať nie príliš zaujímavé. No prvý dojem môže klamať a aj tu je priestor na otvorenie očí dokorán. Najmalebnejšia časť útvaru Waterpocket Fold sa nachádza v blízkosti rieky Freemont a je známa ako Capitol Reef. Capitol pre svoje biele pieskovcové kupoly, ktoré sa podobajú budovám, a reef, čiže útes, pretože kupoly sú rozmiestnené na skalnom útese, ktorý je prekážkou pri cestovaní rovnako ako korálový útes.

Capitol Reef sme doslova prejazdili autom. Neviem, či pre nedostatok času, alebo z pohodlnosti, no cesty v ňom sú natoľko zaujímavé, že sa nám akosi nežiadalo podstúpiť náročnú túru. Rovnako nás zastihlo dosť nevyspytateľné počasie, ktoré nám však prinieslo darček v podobe nádhernej dúhy. Presnejšie, v podobe niekoľkých dúh, lebo v ten deň sme videli až štyri na rôznych miestach parku.

Capitol Reef mi daroval ešte jeden nezabudnuteľný okamih – práve tu som v malom rozprávkovom domčeku s názvom Gifford House ochutnala najlepší americký domáci pie v mojom živote.

ZION NATIONAL PARK

Zion bol ako prvý vyhlásený za národný park v Utahu. Jeho cestami sa prechádzali starovekí domorodci a ich znamenia v podobe kamenných reliéfov nájdete na mnohých miestach. Tento park je typický svojimi mohutnými krémovo-ružovými a červenými skalami, ktoré stúpajú až k modrej oblohe. Väčšina skál v parku sú tvorené z kusov starších hornín, ktoré boli zvetrané a teda narušené. Tieto sú uložené vo vrstvách, ktoré sú krásne viditeľné voľným okom. Zion sme navštívili dvakrát z dvoch rôznych strán a vstupov do parku. Prvá návšteva bola podobná tej v Capitol Reef a kochali sme sa len výhľadmi z auta a autom prístupných vyhliadkových bodov. Na druhú návštevu bol už plán iný – opäť sme sa chystali na náročnejšiu túru. No príroda je príroda a už cestou pri vstupe do parku nás zastihla obrovská búrka. Voda sa okolo nás valila ako divoká rieka a nánosy bahna zaplavovali cestu. Po príchode do Visitor centra parku bol verdikt jasný – park sa z bezpečnostných dôvodov uzavrel a nebol už viac prístupný turistom. Aj keď som žiadnu túru v Zione neabsolvovala, aj táto evakuácia turistov z parku bola rozhodne nezabudnuteľným zážitkom!

Na chodníkoch v národných parkoch nenájdete žiadne stánky s občerstvením, takže špeciálne počas návštevy Utahu v letných mesiacoch sa určite vyzbrojte zásobou vody, malým občerstvením v podobe ovocia a sušienok, a nezabudnite ani na prikrívku hlavy. O pevnej obuvi sa asi zmieňovať nemusím. Vstup do všetkých národných parkov USA je spoplatnený – jednorazový vjazd vás výjde na cca 30 USD, preto vám určite odporúčam zakúpiť si celoročný pass za 80 USD, s ktorým máte neobmedzený vstup do všetkých 59-tich parkov USA. Každý národný park má pri vstupe tzv. Visitor centrum – toto je miesto, kde sa dozviete všetky potrebné informácie o parku, získate užitočné brožúry aj mapy. Pracujú v ňom ochotní rangeri pripravení odpovedať na vaše otázky. Rovnako je v každom z nich suvenír shop – ja mám nádhernú zbierku magnetov z úplne každého národného parku. Držím malú tradíciu, že si v každom z nich vždy zakúpim pohľadnicu, na ktorú si otlačím pečiatku daného parku s dátumom návštevy. V každom Visitor centre nájdete fontánku na doplnenie vašej fľaše vody ako aj odpadkový kôš. Určite nenechávajte odpadky pohodené voľne v parku J Ale to asi nemusím pripomínať.

Colorádska plošina je domovom mnohých takmer neviditeľných kryptobiotických organizmov. Kôra z nich rastie veľmi pomaly. Slúži na stabilizáciu púštnej pôdy a vytvára akési ostrovy, ktoré poskytujú priestor rastlinám k ich rastu. Preto sa zdržujte výhradne na označených chodníkoch, aby ste nezničili túto vzácnu mikroflóru.

Naša cesta po juhozápade USA viedla okrem Utahu ešte Kaliforniou, Arizonou a Nevadou. Čo všetko náš trip obnášal, aké iné národné parky, pamiatky a zaujímavosti sme navštívili, prečo som sa do nich bezhlavo zamilovala a prečo som sa musela do USA vrátiť čo najskôr, vám prinesiem vo voľnom pokračovaní blogu o US south west tripe.

Ďakujem, že ste sa dočítali až sem :-)
Mimi